ELIZABETH II.

 

Mladosť

Narodila sa 21. apríla 1926 ako najstaršia dcéra princa Alberta (neskôr kráľa Juraja VI.) a jeho ženy Elizabeth. Prišla na svet cisárskym rezom. Mala jediného súrodenca, princeznú Margaret.

Po narodení bola tretia v poradí nástupníctva na tróne po svojom strýkovi Eduardovi a svojom otcovi. Vtedy sa ale nezdalo pravdepodobné, že by na trón skutočne nastúpila, pretože sa predpokladalo, že sa nástupcom kráľa Juraja V. stane jej strýko Eduard, ktorý sa ožení a bude mať potomkov. Po smrti jej dedka Juraja V. sa síce stal panovníkom jej strýko ako kráľ Eduard VIII., Ale ešte ten istý rok kvôli snahe oženiť sa s dvakrát rozvedenou ženou abdikoval a britským kráľom sa tak v roku 1936 stal jeho brat a Alžbetin otec Juraj VI. Alžbeta sa týmto aktom dostala do postavenia následníčka trónu.

Aby sa mohla princezná Alžbeta stýkať s ostatnými dievčatami svojho veku, bola otvorená dievčenská škola (založená na princípe podobnom skautskému hnutie) organizovaná Buckinghamským palácom. Tu sa učila prednášať, plávať, tancovať, jazdiť na koni, variť, starať sa o deti a vyšívať. Kráľovná sa dodnes zaujíma o skautské hnutie a od roku 1952 je patrónkou Skautské asociácie.

Ako dorastajúca dievča okrem toho dostávala súkromnú výučbu o britských dejinách a ústavnom práve. Jej učiteľom týchto predmetov bol Henry Marten, profesor na chlapčenskéj internátnej strednej škole Eton College. Otázky anglikánskeho náboženstvo s ňou osobne preberal arcibiskup canterburský. Učila sa tiež moderné jazyky, takže dokonale ovláda francúzštinu.

Alžbeta zrejme prvýkrát stretla svojho budúceho manžela, Philipa, princa gréckeho a dánskeho, v období medzi rokmi 1934 až 1937. Po stretnutí v škole kráľovského námorníctva v Dartmouthu v júni 1939 sa do neho zamilovala a obaja si začali posielať listy.

Jej matka, kráľovná Elizabeth, sa dožila 101 rokov. Zomrela v roku 2002.

Druhá svetová vojna

Od septembra 1939, kedy vypukla druhá svetová vojna, až do Vianoc toho istého roku sa zdržiavala so svojou sestrou na zámku Balmoral v Škótsku. Potom sa presunuli do Sandringham House v Norfolku a od mája roku 1940 bývali na Windsorskom hradu. Existovali plány pre evakuáciu oboch princezien spolu s ich rodičmi do Kanady. Tento plán nebol nikdy realizovaný, lebo ako sa vyjadrila ich matka: "Moje deti nikdy neodcestujú bezo mňa. Ja nikdy neodídem bez svojho manžela, kráľa. A kráľ krajinu neopustí."

Roku 1945 sprevádzala svojich rodičov na ceste po Commonwealthu, na ktorej jej bol pripravovaný oddelený program, napríklad slávnostné prehliadka kanadských pilotiek. Vo februári 1945 (v necelých 19 rokoch) sa pripojila k ženskému pomocnému zboru ako nižšia dôstojníčka Alžbeta Windsor. Cvičila sa v konaní a údržbe vojenských nákladných vozidiel a dosiahla funkcie mladšej veliteľky. V súčasnosti je spolu s rumunským kráľom Michalom I. jediným žijúcim panovníkom, ktorý v čase druhej svetovej vojny slúžil v uniforme.

Na konci vojny pri oslavách mieru sa princezná Alžbeta a jej sestra princezná Margaret anonymne pripojili k oslavujúcim davom v uliciach Londýna.

Manželstvo

Korunná princezná Alžbeta sa 20. novembra 1947 vydala za svojho vzdialeného príbuzného, prapravnuka kráľovnej Viktórie, princa Philipa. Jej manžel sa vzdal svojich gréckych a dánskych šľachtických titulov a krátko po svadbe dostal hodnosť kráľovského princa a vojvodu z Edinburghu.

Sobáš princeznej Alžbety s Philippom Mountbatten sa nevyhol kritike. Philip bol iného vyznania, bol bez finančných prostriedkov a niektoré jeho sestry sa vydali za nemeckých šľachticov s väzbou na nacistické hnutie. Krajina Commonwealthu sa ešte úplne nespamätali zo spustošenia vojnou, ešte stále bol uplatňovaný prídelový systém a Alžbeta musela ušetriť z prídelových kupónov na látku pre svoje svadobné šaty. Avšak sobáš bol chápaný ako prvý záblesk obnovy krajiny. Alžbeta a Philip dostali z celého sveta asi 2500 svadobných darov.

Prvý potomok, syn Charles, sa narodil 14. novembra 1948. Druhé dieťa, dcéra Anna, sa narodila roku 1950.

Po svadbe si pár prenajal dom Windlesham Moor a od 4. júla 1949 býval v Clarence House. V rokoch 1949 až 1951 trávil Philip určité obdobia na Malte, kde slúžil ako námorný dôstojník, Alžbeta sa tam s ním často zdržiavala. Žili v dome Philipovho strýka lorda Mountbatten, zatiaľ čo deti zostávali v Británii.

Nástup na trón

Zdravie kráľa Juraja VI. sa roku 1951 zhoršilo a Alžbeta ho často zastupovala na spoločenských udalostiach. V októbri cestovala do Kanady a navštívila aj prezidenta Spojených štátov, Harryho Trumana. Na začiatku roka 1952 vyrazila so svojím manželom na cestu do Austrálie a na Nový Zéland s plánovanou zastávkou v Keni. Tam ju 6. februára zastihla správa o úmrtí jej otca. Alžbeta bola v rôznych krajinách Commonwealthu vyhlásená kráľovnou. Manželský pár prerušil svoju cestu a vrátil sa späť do Anglicka.

Napriek úmrtiu kráľovninej babičky Márie, 24. marca 1953 sa, v súlade s Máriiným prianím, konala 2. júna korunovácie vo Westminsterskom opátstve. Televízne prenos z korunovácie sledovalo približne 20 miliónov obyvateľov Veľkej Británie a ďalších asi 12 miliónov naslúchalo prostredníctvom rozhlasu.

Vývoj v Commonwealthu

Počas Alžbetina dospievania prebiehala transformácia Britského impéria do nového Commonwealthu a jeho moderné formy spoločenstva národov. V čase, keď nastúpila na trón, bola transformácia ukončená a Alžbeta sa ocitla v konsolidovanej pozícii formálne hlavy mnohých samostatných štátov. V rokoch 1953 až 1954 podnikla kráľovná so svojím manželom šesťmesačné cestu po Austrálii a Novom Zélande. Bola prvým panovníkom, ktorý navštívil tieto štáty. Odhaduje sa, že ju pri tejto jej návšteve videli asi tri štvrtiny vtedajších obyvateľov Austrálie.

V októbri 1956 došlo k Suezskej kríze, kedy sa Británia, Francúzsko a Izrael neúspešne pokúsili získať kontrolu nad Suezským prieplavom. O dva mesiace neskôr britský premiér, Anthony Eden, rezignoval. V konzervatívnej strane neexistoval mechanizmus pre voľbu nového predsedu strany a tak bolo na Alžbete, aby vybrala člena konzervatívcov, ktorý by zostavil novú vládu. Po konzultáciách s dôležitými členmi strany bol poverený zostavením novej vlády Harold Macmillan. Po šiestich rokoch Macmillan odstúpil a odporučil kráľovnej za svojho nástupcu Aleca Douglasa-Homeho. V oboch prípadoch musela Alžbeta čeliť výčitkám, že vymenovala predsedu vlády po konzultácii s iba malou skupinou ľudí. Až v roku 1965 prijala konzervatívna strana vnútrostranícky mechanizmus voľby svojho nového predsedu.

Práve spomínaná suezská kríza a vymenovanie Edenova nástupcu roka 1957 viedli k prvej osobné kritike Alžbety. John Grigg, barón z Altrinchamu, uverejnil vo svojom vlastnom časopise kritické články. Bol ale verejnosťou odsúdený.

V roku 1957 Alžbeta absolvovala štátnu návštevu Spojených štátov. Pri tejto príležitosti navštívila tiež sídlo OSN v New Yorku a predniesla prejav pred jeho Valným zhromaždením. V tom istom roku začala aj rokovania kanadského parlamentu, ako prvý kanadský panovník, ktorý tak urobil. O dva roky neskôr navštívila Kanadu a Spojené štáty americké znova. Roku 1961 precestovala Cyprus, Indiu, Pakistan, Nepál a Irán. Keď v tom istom roku navštívila Ghanu, odmietla obavy o vlastnú bezpečnosť, aj keď jej hostiteľ, prezident Kwame Nkrumah, bol nedlho predtým terčom atentátnikov.

Jej tehotenstvo v rokoch 1959 a 1963 boli jediné prípady, keď formálne nezačala rokovania britského parlamentu. V tej dobe začatím rokovaní poverila lorda kancelára. Roku 1961 slávnostne zahájila prevádzku transatlantického telefonického spojenia rozhovorom s kanadským premiérom, Johnom Difenbakerem.

Urýchľovanie dekolonizácie

60. a 70. roky 20. storočia bola v znamení zrýchľujúcej sa dekolonizácie Afriky a Karibiku. Počas tohto obdobia cez 20 krajín získalo nezávislosť od Británii v rámci vzájomných dohôd, nasledovaných plánovanými prechody k vlastným samosprávam. Roku 1965 však rodézsky premiér, Ian Smith vyhlásil nezávislosť od Veľkej Británii jednostranne. Aj keď kráľovná jeho deklarácii odmietla a medzinárodné spoločenstvo uplatnilo sankcie, udržal sa Smithov režim ďalších dvanásť rokov.

Výsledky volieb vo februári 1974 boli nerozhodné a znamenali, že by pôvodný premiér Edward Heath mohol zostať v úrade, ak by bol schopný zostaviť koalíciu s Liberálna stranou. Než aby rezignoval, zvolil Heath túto možnosť a odstúpil až potom, čo neuspel sa zostavením koaličnej vlády. Kráľovná potom poverila vytvorením vlády opozičného vodcu, Harolda Wilsona.

Počas austrálskej ústavnej krízy roku 1975 odvolal britský generálny guvernér John Kerr z funkcie austrálskeho premiéra Gough Whitlama, ktorý nebol schopný získať podporu pre svoje rozpočtové návrhy v opozíciou kontrolovanom austrálskom Senátu. Keďže Whitlam mal väčšinu v Snemovni reprezentantov, hovorkyňa Snemovne požiadal kráľovnú, aby Kerrová rozhodnutie zvrátila. Tá to odmietla s tým, že nebude zasahovať do kompetencií, ktoré austrálska ústava vyhradzuje generálnemu guvernérovi. Kríza výrazne zdvihla popularitu austrálskych republikánov.

Strieborné jubileum

Roku 1977 oslávila strieborné jubileum svojho nástupu na trón. Oslavy sa konali v mnohých krajinách Commonwealthu a zahŕňali bohoslužby vďakyvzdania v katedrále svätého Pavla za účasti hodnostárov a vedúcich predstaviteľov mnohých štátov. Oslavy vyvrcholili veľkou slávnosťou v júni. Na počesť tejto udalosti bola pomenovaná aj trasa Jubilee Line metra v Londýne (otvorená roku 1979).

V roku 1978 prijala ako štátnu návštevu rumunského komunistického diktátora Nicolae Ceausescu s manželkou, aj keď súkromne si myslela že majú "krv na rukách". Rok 1979 jej priniesol dve ťažké rany. Bývalý správca jej obrazových zbierok Anthony Blunt bol odhalený ako komunistický špión a Dočasná írska republikánska armáda zavraždila jej vzdialeného príbuzného a strýka jej manžela Philipa, lorda Mountbatten.

Podľa Paula Martina sa kráľovná v 70. rokoch 20. storočia obávala, že kanadský premiér Pierre Trudeau nemá valného mienku o kráľovskom majestátu. Príčinou bolo jeho správanie v Buckinghamskom paláci a odstránenie niektorých kanadských kráľovských symbolov v čase jeho úradovania. Martin bol spolu s inými vyslaný do Británie, aby prerokovali zmeny kanadskej ústavy. Kráľovná sa veľmi zaujímala o túto ústavnú debatu a bola lepšie informovaná než niektorí kanadskí politici. Výsledkom bolo zrušenie vplyvu britského parlamentu v Kanade, ale vplyv monarchie zostal zachovaný.

80. roky

Jej odvaha, rovnako ako jej jazdecké schopnosti sa prejavili roku 1981 pri slávnostnom striedanie stráží. Pri jazde po ulici Mall na ňu bolo vypálených šesť striel, ale ona svojho koňa zvládla a pokračovala v jazde. Nasledujúci rok sa kráľovná ocitla v inej riskantné situácii, keď sa prebudila vo svojej spálni v Buckinghamskom paláci a zbadala cudzieho muža. Kráľovná zostala pokojná a asi desať minút do príchodu polície s mužom hovorila.

Aj keď roku 1982 hostila prezidenta Spojených štátov Ronalda Reagana na Windsorskom hradu a nasledujúci rok navštívila jeho ranč v Kalifornii, bola nahnevaná, keď jeho administratíva nariadila inváziu na Grenadu, jedno z britských domínií.

V čase, keď bola britskou premiérkou Margaret Thatcherová, sa uvádzalo, že sa kráľovná obávala jej ekonomickej politiky, ktorá podľa nej rozdeľovala spoločnosť, a bola znepokojená vysokou mierou nezamestnanosti, radom nepokojov, násilím pri štrajkoch baníkov a neochotou Thatcherovej uplatniť sankcie proti režimu v Juhoafrickej republike, ktorý podal politiku apartheidu. Vzťahy oboch žien boli občas opísané ako úprimný odpor. Napriek týmto špekuláciám označila Thatcherová, Alžbetu za úžasnú ženu, ktorá vždy vie čo povedať, čo sa zrejme vzťahovalo k jej poslednému stretnutie s kráľovnou vo funkcii premiérky. Potom, čo Margaret Thatcherová odišla z politiky, udelila jej kráľovná poriadok za zásluhy a Podväzkový poriadok a obaja sa aj s princom Philipom zúčastnili osláv 80. narodenín Margaréty Thatcherovej.

Roku 1991 sa stala prvým britským panovníkom, ktorý predniesol prejav pred Kongresom Spojených štátov amerických. Nasledujúci rok sa pokúsila zabrániť rozpadu manželstva svojho syna Charlesa s jeho ženou Dianou. Jej snaha nebola úspešná a dvojica sa formálne rozišla.

90. roky

Kráľovná Alžbeta II. nazvala vo svojom prejave z 24. novembra 1992 onen rok "príšerným" (horrible). V tomto roku sa rozviedla jej dcéra, jeden syn sa formálne rozišiel so svojou manželkou a manželstvo druhého syna prechádzalo krízou. Windsorský hrad bol zničený požiarom a monarchie bola vystavovaná narastajúcej kritike a verejnému pretriasanie jej ťažkostí. V neobvykle osobnom prejave pripustila kráľovná, že každá inštitúcia musí počítať s kritikou, ale priala si, aby tak bolo urobené s väčším taktom, porozumením a humorom.

V nasledujúcich rokoch pokračovalo verejné prepieranie manželstvo jej syna (a následníka trónu) Charlesa a Diany Spencerovej. Po konzultácii s premiérom Johnom Majorom, arcibiskupom canterburským, svojím súkromným tajomníkom a svojím manželom napísala Charlesovi a Diane list, v ktorom označila ich rozvod za žiaduce. Rok potom zomrela Diana pri autonehode v Paríži. V tej dobe bola kráľovná so svojimi vnukmi na Balmoralskom zámku. Obaja chceli navštíviť bohoslužby, a tak je s nimi obaja starí rodičia navštívili. Kráľovnej a jej manželovi sa podarilo päť dní držať obaja Dianine synov na Balmoralu mimo pozornosť tlače a verejnosti. Nevšímavosť kráľovskej rodiny spôsobila pohoršenie verejnosti. Pod nátlakom premiéra Tonyho Blaira, svojich priateľov a kráľovskej rodiny súhlasila Alžbeta s verejným vystúpením. V ňom vyjadrila Diane svoj obdiv ako matke svojich vnukov, princov Williama a Harryho. Po tomto vystúpení sa nálada verejnosti z nepriateľstva premenila na rešpekt.

Diamantové jubileum a súčasnosť

Diamantové jubileum, teda 60 rokov od nástupu na trón, oslávila kráľovná Alžbeta II. v roku 2012. V posolstve vyslovených pri príležitosti jubilea povedala: "V tomto špeciálnom roku sa znovu zasväcujem službe Vám všetkým. Dúfam, že si všetci pripomenieme silu spolupatričnosti a spájajúce silu rodiny, priateľstva a dobrého susedstva ... Tiež dúfam, že tento jubilejný rok bude časom na vyjadrenie vďaky za veľký pokrok dosiahnutý od roku 1952 a časom, kedy s jasnou hlavou a otvoreným srdcom pozrieme do budúcnosti. "

Už v roku 1976 oficiálne otvorila XXI. letné olympijské hry v kanadskom Montreale a nechýbala ani u začatia XXX. letných olympijských hier 2012 v Londýne. Stala sa tak prvou hlavou štátu, ktorá oficiálne začala dvoje olympijské hry v dvoch rôznych štátoch. Na začatie londýnskej olympiády stvárnila sama seba v krátkom filme po boku Daniela Craiga ako Jamesa Bonda. Za toto vystúpenie dostala čestnú cenu BAFTA za "patronátu nad britským filmovým priemyslom".

Ako prvý britský panovník od roku 1781 a doby Juraja III. sa 18. decembra 2012 zúčastnila zasadania britskej vlády. Dňa 3. marca 2013 bola prijatá do nemocnice s príznakmi gastroenteritídy. Nasledujúci deň bola prepustená do domáceho ošetrenia. Kvôli pokročilému veku a obťažujúcemu cestovanie so v roku 2013 po prvýkrát od roku 1973 nezúčastnila pravidelného bienálneho stretnutia hláv Commonwealthu, ktoré sa konalo na Srí Lanke.

V roku 2007 sa stala najstarším britským panovníkom na tróne a 9. septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim britským panovníkom, keď v oboch prípadoch prekonala svoju praprababičky kráľovnú Viktóriu. Je najdlhšie vládnuca ženou v zaznamenanej histórii. Od 13. októbra 2016 po smrti thajského kráľa Pchúmipchón Adundét (Rámy IX.) Je najdlhšie vládnucim monarchom na svete. Nemieni však abdikovať, avšak od následníka trónu princa Charlesa sa očakáva, že od kráľovnej, ktorá v roku 2017 oslávila 91. narodeniny, postupne preberie časť jej oficiálnych povinností.

Dňa 16. septembra 2017 bola v londýnskom denníku The Times uverejnená správa o odvolaní kráľovninho privátneho sekretára sira Christophera Geidta v júli tohto roka. Stalo sa tak potom, čo princ z Walesu a jeho brat Andrew, vojvoda z Yorku v tejto záležitosti navštívili kráľovnú a na privátneho sekretára si sťažovali. Podľa denníka sa princ Charles a jeho spolupracovníci v Clarence House (princovo sídlo) snažia viac uplatňovať vplyv na proces postupného prechodu moci od kráľovnej na korunného princa.

Alžbeta a princ Charles figurujú na zozname Paradise Papers, ktoré boli zverejnené v novembri 2017 a ktoré odhaľujú tajné investície bohatých ľudí a ich daňové úniky do daňových rajov. Jej syn Andrew je zapletený do sexuálnej aféry pedofilného miliardára Jeffreyho Epsteina.

Kráľovna Alžbeta II. v umení

V rokoch 2016-2018 bol natočený koprodukčný britsko-americký historický televízny seriál The Crown. Dramatický dej, ktorého autorom je Peter Morgan, strhujúcim spôsobom zachytáva život kráľovnej Alžbety od jej detských rokov. Úlohu mladej kráľovnej stvárnila herečka Claire Foyová (1. a 2. séria) a kráľovnú v neskoršom veku herečka Olivia Colmanová (3. a 4. séria).